Edičná činnosť TFTU | TFTU - Teologická fakulta Trnavskej univerzity

Edičná činnosť TFTU

Vojtěch Pokorný

Základná terminológia klasickej filozofie

 

Ivan Kútny

Základná voľba a svedomie v integrujúcom aspekte Svätého Ducha

Základná voľba, predchádzaná finalistickou príťažlivosťou plnosti dobra, je odpoveďou slobody človeka, v ktorej zaangažuje seba samého v jadre svojej vnútornosti – vnútornosti srdca a svedomia – tak, aby v jednotlivých skutkoch vyjadril svoje bytie človeka a špecifikum kresťana. Je v prvom rade dielom milosti, ktorá otvorí srdce človeka pre prijatie lásky Ježiša Krista vo viere a v obrátení. Svedomie kresťana vynáša z hĺbky bytia (človeka) nové videnie skutkov vo svetle Božieho synovstva, skutky nového stvorenia v Kristovi. Je tak odlíšiteľné od mravného či etického svedomia, v ktorom sa odráža praktická racionalita. Dobré skutky, ktoré sú prejavom svedomia kresťana a jeho viery, inkorporujú vieru v jeho živote a svedčia o láske Boha Otca, skrze Syna v Duchu Svätom, v ktorú kresťan uveril a ktorá sa tak cez jeho činy stáva tajomne prítomnou. Tieto činy však už nie sú celkom jeho skutkami, lebo sú skutkami, ktoré Pán predpoznal a vopred pre nás pripravil: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 8-10).

 

 

Andrej Filipek SJ

Sväté písmo a Tradícia

Božie zjavenie dosiahlo svoj vrchol v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi. Apoštoli ako svedkovia jeho života, smrti, ale najmä jeho zmŕtvychvstania, boli svedkami aj jeho spásonosného poslania. Ježiš ich povolal menovite, osobitne ich pripravoval a pred svojim nanebovstúpením ich poslal do celého sveta, aby ohlasovali spásu všetkým národom a učili ich zachovávať všetko, čo im odovzdal. Svedectvo apoštolov alebo apoštolská tradícia sa prejavuje nielen v ohlasovaní, že spása bola realizovaná smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ale aj formovaním prvých spoločenstiev jeho nasledovníkov v súlade s presvedčením apoštolov, že toto bola vôľa ich Pána. Táto apoštolská tradícia je pre kresťanov vždy záväzná ako norma ich viery a života.

To však neznamená, že apoštolská tradícia sa nemôže rozvíjať v Cirkvi, pretože jej chápanie vo svedectve života, ktoré Cirkev poskytuje každému ľudskému pokoleniu všetkých čias, rastie a prehlbuje sa. Tento vývoj apoštolskej tradície sa realizuje - ako sme presvedčení- pod vedením Ducha Svätého, ktorý na začiatku zostúpil na apoštolom a ktorý aj naďalej vedie spoločenstvo veriacich. Preto sme presvedčení, že apoštolská tradícia je živá. Musíme však rozlišovať medzi normatívnou, a teda vždy záväznou apoštolskou tradíciou a tradíciou rôznych kresťanských cirkevných spoločenstiev, ako aj tradíciou miestnych cirkví inšpirovaných evanjeliom a rešpektovaním noriem potvrdených už dvoma tisícročiami a uskutočňovanými formami ich kresťanského života, liturgiou, teológiou, organizáciou cirkevného života, ale aj v iných oblastiach ich života viery, pretože sa môžu navzájom líšiť a podliehať ďalším zmenám.

To bol úmysel autora tohto nepatrného diela: ponuknúť pomôcku pre proces zdôvodňovania tradície v súčasnej Cirkvi.