Témou už tradičných akademických kolokvií bola v januári aktuálna problematika súčasnej podoby pastorácie cez duchovné obnovy a katechézy v kostoloch.

Impulzom k akademickej diskusii pedagógov katedier filozofie a teológie boli konkrétne ponuky, s ktorými sa veriaci v ostatnom čase stretávajú. Cieľom kolokvia bolo prediskutovanie viacerých skúseností, na základe ktorých sa katechéza javí viac ako trhovisko subjektívnych presvedčení a myšlienok ich usporiadateľov, než ako pomoc v duchovnom živote účastníkov.

Základom duchovných obnov, tak ako to môžeme vnímať z praxe mnohých spoločenstiev veriacich, by malo byť prehĺbenie vzťahu k Bohu. Vynechať z takého vzťahu všetko, čo k nemu nepatrí, podobne ako apoštol Pavol alebo kráľ Dávid, ktorí po svojich obráteniach obnovujú ich vzťahy s Bohom.

Účastníci kolokvia vnímajú potrebu upozorniť na možné zneužívanie formátu duchovných obnov v kostoloch na jednostrannú indoktrináciu účastníkov v témach, ktoré si vyžadujú predovšetkým odbornú diskusiu. Takéto duchovné obnovy, alebo katechézy tak ťažko možno stotožniť s tým, čo apoštol Pavol chápe ako ovocie ducha (Gal 5, 22-23). Vo viacerých prípadoch je možné stretnúť sa s ponukou tzv. obnov či katechéz, ktoré majú skôr podobu angažovaných prednášok pre politické ciele. Takéto aktivity nie sú ani kritickými odbornými prednáškami, ktorých legitimitu garantuje predovšetkým akademická pôda ako miesto odbornej diskusie, ani katechézami, ktorých legitimitu možno nachádzať v úlohe učiacej Cirkvi. S pochybnosťou sa možno dívať aj na potenciál takýchto aktivít niečo duchovne obnoviť.

Zaiste, pretavenie kresťanských hodnôt aj do politiky predstavuje legitímny cieľ a povinnosť kresťanov, ktorí sa v spoločnosti politicky angažujú. Zneužívanie duchovnej obnovy alebo priestoru kostola na politicky podfarbenú agitáciu postavenú napr. na strašení skreslenými predstavami o liberalizme alebo takzvanou gender-ideológiou však prináša viac polarizujúcich emócií ako poskytnutia potrebnej orientácie v duchovnom raste. Pápež František už pred časom vyzval odbornú verejnosť k diskusii práve preto, aby sa tieto témy nestali predmetom skreslení, strachu a nepochopenia. Túto zodpovednosť nemôžu poctivo spĺňať iné inštitúcie ako tie, ktoré rozvíjajú kritický dialóg a interdisciplinárnu vedeckú diskusiu.

Duchovná obnova a katechézy majú viesť predovšetkým k vnútornej konverzii, k uprataniu si vlastnej izby a k priblíženiu sa k evanjeliovým posolstvám. Zodpovednosťou tých, ktorí vedú duchovné obnovy by malo byť sprevádzanie veriacich k zosobneniu hodnôt evanjelia a nie zneužívať vieru a kostol na šírenie svojich subjektívnych presvedčení, ktoré často ľudí od osobného vzťahu s Bohom odvádzajú: „Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." (Mk 11, 17)

Link na minuloročnú tému kolokvia o mieste teológie v pluralitnej spoločnosti.