Vo svetových náboženstvách a kultúrach má putovanie centrálne miesto. Sprevádza ľudí od nepamäti. Otvára im nové dimenzie sebapoznania a stretávania sa so sebou samým. Chôdza sa stáva počas púte súčasťou vnútornej premeny človeka. Pomáha vyčistiť hlavu a nastavuje rytmus vnútorných procesov. Využívanie metódy individuálneho alebo skupinového kráčania je možné nájsť na viacerých univerzitách. Pre študentov na viacerých jezuitských školách sú púte súčasťou vzdelávacieho procesu už takmer 500 rokov.

Putovanie ako súčasť výučbového procesu sme si vyskúšali aj na teologickej fakulte. Študenti counselingu v odbore sociálna práca sú každý rok na viacerých predmetoch trénovaní v získavaní zručností sprevádzania ľudí v záťažových situáciách. V rámci predmetu sociálno-psychologický výcvik im bol v letnom semestri 2024 pilotne ponúknutý pútnicko-zážitkový seminár s názvom „Cesta prijatia seba a iných“.

Na seminár v prírode sa prihlásilo 12 študentov druhého ročníka bakalárskeho stupňa. Okrem študentov sa seminára zúčastnili ďalší štyria pedagógovia z našej fakulty a hosť z univerzity Hradec Králové v rámci mobility Erazmus plus.

Štvordňová púť v Malých Karpatoch prebiehala od štvrtka do nedele, začala sa 11. apríla v Borinke a bola ukončená v Modre. Ubytovanie v chatách bolo vopred zarezervované a denné trasy boli naplánované v rozsahu 15-30 kilometrov. Zúčastnení si v priebehu dňa mohli vybrať, kedy chcú kráčať sami, kedy sa pridať k inej osobe, prípadne vytvoriť väčšiu skupinu. Počas spoločného času v prírode boli trénované viaceré cvičenia zamerané na rozvoj empatie a otvorenosti. Tieto nácviky boli zamerané na získavanie zručností sprevádzania a pomoci druhým ľuďom bez ich usmerňovania a vnucovania vlastných predstáv.

Každý deň boli určené miesta stretnutia celej skupiny na poludnie a večer, kde prebiehali svojpomocné skupiny „v kruhu“. Práve táto nosná aktivita seminára prepájala ostatné nácviky, meditačné techniky a impulzy pedagógov. Na vedenie týchto svojpomocných skupín boli študenti pripravovaní už počas predchádzajúceho semestra. Každú skupinu viedol iný študent. Prinášal tému a facilitačne viedol skupinu tak, aby mala každá účastníčka a účastník dostatok priestoru pre pomenovanie svojich myšlienok a pocitov. Zároveň usmerňoval skupinu tak, aby jednotlivé výpovede odznievali bez akéhokoľvek hodnotenia ostatných.

Svojpomocné skupiny „v kruhu“ boli na záver putovania vyhodnotené účastníkmi seminára ako priestor pre vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny a nehodnotiace prijímanie emočných pochodov u seba a ostatných.

Počas celého času v Malých Karpatoch, kde mala svoje miesto skupinová dynamika, široká škála emócií ale aj únava, sa u zúčastnených udialo množstvo vnútorných procesov. Viaceré z nich pokračujú aj po ukončení putovania.