Podľa dominikána a historika Gabriela Hunčagu sa dnešné univerzity menia na miesta rýchlej konzumácie vedomostí. Pedagóg našej fakulty v rozhovore pre portál nm.sk zdôrazňuje potrebu návratu ku klasickým formám vzdelávania – poctivému čítaniu, argumentácii a osobnému pedagogickému vedeniu pre skutočné formovanie mysle.

Formácia mysle nie je rýchlokurz

Vzdelanie podľa Hunčagu nekončí titulom – ide o rozvíjanie mysle, charakteru a kritického zmýšľania. Stredoveký model učenia, založený na čítaní, diskusii a hlbokom osobnom kontakte, považuje za oveľa účinnejší než dnešný „mentálny fastfood“, kde študenti rýchlo prijímajú informácie bez hlbokej reflexie.

Klasické predmety ako pilier formácie

Rétorika, logika, história či filozofia nie sú podľa neho nadbytočné – sú základom schopnosti myslieť a komunikovať zmysluplne. Bez týchto foriem kultivácie mysle ľudia strácajú schopnosť vnímať komplexné spoločenské súvislosti a formulovať eticky vypočítané názory.

AI je pomocník, nie náhrada učiteľa

Umelá inteligencia môže dnes študentovi pomôcť pri rešerši či prístupe k materiálom – ale stále je zásadné osobné vedenie učiteľa. AI dokáže otvoriť nové obzory, no dôležité je, čo s nimi študent spraví – a tu živého pedagóga nenahradí.

Celý rozhovor je voľne dostupný.