Najbližšie štyri roky bude viesť Teologickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave ThDr. JCDr. Remigiusz Piotr Górski OFM, ktorého do tejto funkcie zvolilo volebné zhromaždenie fakulty. Menovací dekrét mu 8. októbra 2025 v Bratislave odovzdal rektor univerzity prof. Miloš Lichner SJ. Nový dekan pôsobí na Katedre praktickej teológie, venuje sa kanonickému právu a je členom františkánskej rehole. Popri akademickej práci pôsobí aj ako sudca Metropolitného tribunálu Bratislavskej arcidiecézy a promótor spravodlivosti ad casum.
 

​
Prof. Ladislav Csontos SJ v úrade zastupujúceho dekana a ThDr. ICDr. Remigiusz Piotr Górski OFM v deň zvolenia za kandidáta na nového dekana, 7. október 2025

Čo pre vás znamená prevziať vedenie Teologickej fakulty práve teraz a s akým vnútorným nastavením do tejto služby vstupujete?

Pre mňa osobne je prevzatie vedenia Teologickej fakulty v tomto období predovšetkým prejavom dôvery – zo strany kolegov, ktorí ma zvolili, aj zo strany univerzity, ktorá mi túto zodpovednosť zverila. Vnímam to ako službu, nie ako funkciu. Teologická fakulta je miesto, kde sa stretáva veda s vierou, rozum s duchovnosťou a akademické prostredie s pastoráciou. Práve preto do tejto úlohy vstupujem s odhodlaním hľadať cesty, ako spájať ľudí, odbory a generácie. Moje vnútorné nastavenie by som možno vyjadril tromi slovami: služba, spolupráca a kontinuita. Chcem nadviazať na to dobré, čo sa na fakulte dlhé roky budovalo, a zároveň vytvárať priestor pre nové iniciatívy, ktoré budú reagovať na výzvy dnešnej doby, či už v oblasti teologického vzdelávania, pastorácie, alebo dialógu medzi Cirkvou a spoločnosťou.

V liste študentom a pedagógom ste napísali, že fakulta „stojí na pevných základoch kresťanskej tradície, no zároveň odvážne hľadá odpovede na otázky dnešného človeka“. Ktoré otázky dneška považujete za najpálčivejšie pre teológiu?

Myslím, že teológia dnes stojí pred viacerými výzvami, ktoré sa dotýkajú nielen Cirkvi, ale aj celej spoločnosti. Jednou z najpálčivejších je určite otázka zmyslu a hodnôt v čase, keď sa človek často ocitá v pretlaku informácií, možností a názorov, no zároveň cíti vnútornú prázdnotu a neistotu. Teológia má pomáhať znovuobjavovať, že v centre života stojí osoba – človek stvorený na Boží obraz, ktorý hľadá pravdu, dobro a lásku.

Ďalšou veľkou témou je vzťah viery a vedy, teda schopnosť viesť dialóg s moderným svetom bez uzavretosti a bez kompromisov voči podstate evanjelia. Dnes už nejde len o obhajobu viery, ale o jej tvorivú prítomnosť v kultúre, etike, spoločnosti.

A napokon, veľmi dôležitá je otázka medziľudských vzťahov a zodpovednosti za stvorený svet – témy pokoja, solidarity, spravodlivosti a ekológie. Teológia nemôže byť vzdialená od reality; má osvetľovať, ako sa Božie slovo premieta do konkrétnych rozhodnutí človeka v dnešnom svete.

Fakulta je dlhodobo ovplyvnená jezuitmi a ich princípom cura personalis – celostnou starostlivosťou o človeka. Vy ste členom františkánskej komunity. Čo z vašej spirituality chcete priniesť do vedenia fakulty a do formácie študentov?

Františkánska spiritualita je veľmi jednoduchá, ale zároveň hlboko ľudská. Jej jadrom je radosť, pokora a blízkosť človeku. Svätý František z Assisi nebol teológ v akademickom zmysle slova, ale jeho život bol živou teológiou, ukazoval, že v centre všetkého je vzťah: k Bohu, k človeku i k stvorenstvu.

To, čo by som rád priniesol do vedenia fakulty, je práve duch bratstva a služby. Aby fakulta bola miestom, kde sa každý cíti prijatý, kde spolupracujeme bez zbytočných bariér, kde sa učíme nielen poznatkom, ale aj vzájomnej úcte a jednoduchej ľudskosti.

Do formácie študentov by som chcel vniesť aj františkánsku citlivosť pre chudobu a solidaritu, nie v zmysle materiálnej chudoby, ale v postoji srdca, ktorý je otvorený pre druhých, pre tých, ktorí hľadajú, pochybujú či trpia. Myslím, že práve takto môže teológia získať svoj najživší rozmer, keď sa stáva službou.

Hovoríte, že fakulta môže rásť len vtedy, keď pozná samu seba. Na čo sa chcete v prvých mesiacoch svojho pôsobenia pozrieť najpozornejšie?

V prvých mesiacoch chcem najmä počúvať a pozorovať. Každá fakulta má svoju vnútornú dynamiku, svoj rytmus, svoju históriu, a k tomu sa treba postaviť s rešpektom. Preto sa chcem sústrediť na to, aby som spoznal ľudí, ich prácu, očakávania a potreby, pedagógov, študentov, aj nepedagogických zamestnancov.

Zároveň sa chcem pozrieť na kvalitu výučby, vnútorné procesy a komunikáciu, ako fungujú, kde sú rezervy a kde naopak silné stránky, na ktoré sa dá nadviazať. Dôležitou oblasťou bude aj spolupráca medzi katedrami a prepojenie teologických disciplín, aby fakulta pôsobila jednotne a ponúkala študentom formáciu, ktorá má vnútornú logiku a súdržnosť.

Napokon, budem sa pozerať aj na vzťah fakulty k vonkajšiemu prostrediu – k univerzite, cirkevným inštitúciám i spoločnosti. Len ak vieme, kto sme, môžeme jasne vedieť, čo môžeme ponúknuť a kam chceme ísť.

Otváranie medzinárodnej vedeckej konferencie Misia Counselingu, 9. október 2025

V programovom vystúpení ste zdôraznili potrebu budovať „kultúru dôvery a dialógu“. Ako sa dá podľa vás v akademickom prostredí pestovať dôvera a otvorená komunikácia?

Budovanie dôvery a otvoreného dialógu nie je jednorazová akcia, ale dlhodobý proces, ktorý sa začína veľmi jednoducho, tým, že sa ľudia navzájom počúvajú. V akademickom prostredí to znamená vytvoriť priestor, kde sa každý môže slobodne vyjadriť.

Na fakulte to môže mať veľa konkrétnych podôb, napríklad pravidelné stretnutia pedagógov a študentov, kde sa neformálne rozprávame o tom, čo funguje a čo by sme mohli robiť lepšie. Alebo to, že rozhodnutia vedenia sú zrozumiteľne vysvetlené a otvorené diskusii. Dôvera sa dá pestovať len tam, kde sa každý cíti rešpektovaný a vnímaný ako partner. Aj v teologickom prostredí je dialóg základnou hodnotou, veď viera sama je dialógom medzi človekom a Bohom, a preto by mala byť aj dialógom medzi ľuďmi.

Modernizácia výučby, digitalizácia, nové formy vzdelávania – kam by sa podľa vás mala fakulta posunúť, aby zostala aktuálna a pritom verná svojmu poslaniu?

Modernizácia výučby by podľa mňa nemala znamenať len pridanie technológií, ale predovšetkým zmenu prístupu. Technológia je nástroj, nie cieľ. Naša fakulta by mala hľadať spôsoby, ako moderné prostriedky – digitálne platformy, multimédiá, online diskusie – využiť tak, aby podporili osobné stretnutie, nie ho nahradili.

Chcel by som, aby fakulta bola miestom, kde sa spája tradícia s inováciou. Kde sa učíme nielen o teológii, ale aj o tom, ako ju žiť a komunikovať v dnešnom svete, či už cez podcasty, sociálne siete alebo nové formy pastorácie. Mnohí naši študenti pôsobia v praxi, v školách, farnostiach či charitných zariadeniach. Potrebujú predovšetkým vedieť ako zaujať, ako nadviazať kontakt, ako premeniť poznanie na službu.

Vernosť poslaniu teda podľa mňa znamená zachovať jadro – evanjelium, osobné stretnutie, hodnotu pravdy a služby – a zároveň byť otvorený svetu, ktorý sa mení.

Spomenuli ste plán vytvoriť „Centrum pre dialóg v spoločnosti“. Čo má byť jeho úlohou a komu by mohlo slúžiť?

Myšlienka Centra pre dialóg v spoločnosti vychádza z presvedčenia, že Teologická fakulta by nemala byť uzavretá v „akademickej bubline“. Chcel by som, aby sa stala priestorom, kde sa stretávajú rôzne pohľady – cirkevné, akademické, občianske – a kde sa učíme viesť kultivovaný rozhovor aj o ťažkých a citlivých témach.

Centrum by mohlo organizovať diskusie, workshopy a neskôr aj výskumné projekty, ktoré spájajú odborníkov z rôznych oblastí – filozofov, sociológov, pedagógov, ale aj ľudí z praxe, z cirkví či médií atď. Malo by byť miestom, kde sa učíme nesúhlasiť bez nenávisti, kde sa dá rozprávať o spoločenských témach bez ideologických nálepkovaní.

Slúžiť by mohlo nielen fakulte, ale celej spoločnosti, ako miesto, kde sa rodí porozumenie. Myslím si, že práve teológia, ktorá sa dotýka hlbín ľudskej existencie, má veľký potenciál byť mostom medzi svetmi, ktoré sa dnes často navzájom míňajú.

Aký odkaz by ste chceli zanechať študentom, ktorí prichádzajú študovať teológiu v čase, keď spoločnosť prechádza hlbokou polarizáciou?

Študentom by som chcel povedať: nenechajte sa znechutiť rozdelením, ktoré dnes cítime všade okolo seba. Práve teológia vás môže naučiť, ako sa pozerať na svet hlbšie – nie cez optiku strachu či ideológií, ale cez optiku viery, nádeje a lásky.

Štúdium teológie nie je len o knihách, ale o formovaní človeka, jeho myslenia, srdca aj charakteru. Ak sa naučíte počúvať, rozumieť a rozlišovať, budete môcť byť hlasom pokoja v čase chaosu. A to je obrovská služba spoločnosti.

Každé obdobie v dejinách malo svoje napätia, ale práve v takých časoch sa ukazuje, kto má odvahu hľadať pravdu a prinášať svetlo. Teológia nie je útek z reality, je to spôsob, ako ju premieňať. Preto by som im odkázal: študujte s otvorenou mysľou, ale aj s otvoreným srdcom.

Rozhovor s dekanom bol pripravený pre univerzitný časopis Universitas Tyrnaviensis. Viedol ho Jozef Žuffa.