Úvodná prednáška kardinála Johna Onayekhana: Nie neprietelia, ale bratia

V čase, keď správy každodenne odrážajú narastajúcu polarizáciu v globálnom meradle, sa ukazuje, že schopnosť viesť dialóg medzi ľuďmi rôznych náboženských presvedčení je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Najmä vzťahy medzi moslimskými, kresťanskými a židovskými komunitami čelia novým výzvam, ktoré je možné prekonať len vzájomným porozumením.

Práve v tomto kontexte zorganizovalo Fórum pre medzikultúrny dialóg (Forum for Intercultural Dialogue e.V.) spolu so svojimi partnermi medzinárodnú konferenciu, ktorá sa konala 5. a 6. novembra 2025 vo Frankfurte nad Mohanom. Mesto bolo zvolené zámerne – Frankfurt je jedným z najvýznamnejších multikultúrnych centier Európy, kde dlhodobo pôsobia židovské, kresťanské aj moslimské komunity. Je symbolickým miestom ekonomických, dopravných aj kultúrnych uzlov, kde sa stretáva svet biznisu, politiky a duchovných tradícií. Prvý deň konferencie patril prednáškam a panelovým diskusiám, druhý deň bol venovaný návštevám viacerých náboženských miest v meste, ktoré samo o sebe predstavuje živý priestor dialógu medzi náboženstvami.

Exkurzia v jezuistskom kostiole sv. Ignáca vo Frankfurte, motív horiaceho kríku vo vitráži ako mezdináboženský symbol

Podujatie zhromaždilo popredných svetových predstaviteľov medzináboženského dialógu – náboženských lídrov, vedcov a odborníkov z Nigérie, Albánska, Izraela, Poľska, USA, Indonézie a ďalších krajín. Spoločne sa podelili o svoje skúsenosti a pohľady na medzináboženský dialóg s cieľom hľadať nové spôsoby, ako podporovať rešpekt, mierové spolužitie a spoločnú budúcnosť.

Slovenskú delegáciu tvorili zástupcovia troch abrahámovských náboženstiev:

• židovský rabín Misha Kapustin,
• členovia moslimskej komunity Hatice Düzü z organizácie Spoločná cesta a Alaaddin Uslu, doktorand Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa venuje téme moslimskej obrazovej symboliky,
• a zástupcovia kresťanského prostredia Mária Brillová, dlhoročná učiteľka slovenského jazyka pre cudzincov, a Jozef Žuffa, špecializujúci sa na uplatňovanie metód pastorálnej teológie do praxe.

Slovenskú delegáciu na konferencii tvorilli zástupcovia troch abrahámovských náboženstiev

Načasovanie konferencie malo symbolický rozmer: presne po 60 rokoch, 26. októbra 2025, si účastníci pripomenuli prijatie deklarácie Nostra Aetate („V našej dobe“) Katolíckou cirkvou v Bazilike sv. Petra v Ríme v roku 1965. Tento dokument Druhého vatikánskeho koncilu otvoril novú éru otvorenosti a uznania voči nekresťanským náboženstvám. Nostra Aetate po prvýkrát veľmi zrozumiteľným jazykom formuloval potrebu vzájomného rešpektu a uznania iných vierovyznaní ako rovnocenných partnerov v dialógu.

Exkurzia Abu Bakr mešity, Frankfurt

Konferencia nadviazala na ducha deklarácie Nostra Aetate a usilovala sa ho rozvíjať ďalej v súčasných podmienkach globálneho sveta. Významní rečníci sa zamerali na teologický a spoločenský význam tohto dokumentu a reflektovali aktuálny vývoj v oblasti medzináboženského dialógu. Pozornosť sa sústredila predovšetkým na tri abrahámovské náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam – a na to, ako ich hlasy môžu prinášať novú nádej a nové perspektívy pre svet, ktorý túži po zmierení.

Osobitne symbolickým momentom programu bola návšteva mešity, počas ktorej sa účastníci zúčastnili na modlitbách miestnej moslimskej komunity. Medzi prítomnými boli aj katolícky kardinál, biskupi, učitelia teológie a židovskí rabíni, čo vytvorilo silný obraz vzájomného rešpektu a duchovnej blízkosti medzi predstaviteľmi troch veľkých náboženstiev.